Sklenené kuličky namiesto očí,
krv tečie po lícach.
Neúspech dvanástku točí,
zalieva budúci krach.
Triafam svetlom do rohu,
milenku stresovú zriem.
Skromne ma žiada o nohu,
cez slzy smiechom mriem.
Nechty režú epidermu,
vertebru hrb guľatí.
Vymyslela čiernu dieru,
do týždňa ju potratí.
Frida korzet lúpe z tela,
krvou maže rebrá.
Po stehnách mi maľuje,
cigaretou?.. Nedbám...
Dáli ťuká na spánky,
mučí srdce pohľadom.
Leptá na mne hodinky,
špára v srdci boľavom.
A Freud kričí- to si chcela!
bičom volá do války.
Odvaha sa rozoznela
Já nechci loupat buráky...
(Alebo.. byť na umeleckej lajne bolí, hoc my masochisti to milujeme)