Denní dlaci - Staré známe (3.diel)

Autor: Zuzana Botková | 20.1.2013 o 18:05 | (upravené 20.1.2013 o 18:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  74x

Pred rokom som začala zverejňovať prvé kapitoly mojej písanej tvorby. Dnes prišiel konečne tretí dieľ. 1.dieľ- http://zuzanabotkova.blog.sme.sk/c/273149/Denni-Dlaci-Mrtva-Novicka.html 2.dieľ- http://zuzanabotkova.blog.sme.sk/c/276560/Denni-dlaci-Julieanne.html

Lenivo som usrkávala z teplého piva, ktoré sa len tak tak pretláčalo mojím hrdlom. Chvíľami som sa zdesene pristihla pri myšlienke, že mi vôbec nechutí, alebo som pátrala po dôvodoch prečo pijem. Hrozné. Potriasla som sama nad sebou hlavou a odsunula krčach na kraj stola ako milenca, ktorého si odložím na potom a snáď sa mu zas postaví. Porovnávať pivo s milencom bolí, ale čo narobím. Pohľadom som si premeriavala hostí zašitej krčmičky na okraji mesta. Robotníci a tovariši. Spodná vrstva o ktorej je známe, že pojedá krysy, keď to už inak nejde. Myslím si, že v tomto zvyku má prsty čierna mágia, ale nemám chuť to miestnym neznalcom vysvetľovať. V každom prípade mám svoje dôvody pre zmenu lokálu na dnešnú noc.
„Ale ale, aká čičina!“
Trhne mi celým telom, keď sa na lavicu vedľa mňa zvalí od sena páchnuci chlap a prudko položí pred môj nos kalich s vínom. Znechutene zatskám a podvihnem k nemu tvár. Zarastený od obočia až po koniec krku, ktorý mu vytŕča. Na moment spočiniem na žiarivých zelených očiach, ktoré mu mastná ofina nezakryla.
„Čičina hryzie..“
Slušne zavrčím a pritiahnem si k sebe svoje pivo, čím sa snažím naznačiť, že jeho víno mám na háku. Odrazu mám dojem že svet okolo mňa stemnel. Podvyhnem hlavu a pochopím. Pán Čičina si doviezol i partiu.
„Chlapci pŕr….“ Prehodím varovanie, ktorému by mohli rozumieť.“ Našli ste si nesprávnu…“
Rýchlym pohľadom skĺznem po statných telách troch macov a zhodnotím ich bojové schopnosti. Hrable a lopaty, nemusí to pre nich dopadnúť dobre ak sa naštvem. Po pravde ak oni šikovne schmatnú moje hnáty, tak môžem skončiť s natrhnutou perou i ja. Ignorujem ich rehot a sledujem ako neveria mojím slovám. Samozrejme sa to dalo čakať. Periférne zazriem ako ten vedľa mňa pustí vázu s vínom a siahne k boku. Vari má meč? Očividne je ich líder a vyberá obete.
„Dnes som sa sem neprišla biť, skúste to pochopiť…“
Opätovne začnem milú konverzáciu. Ich odpoveď je jasná. Ešte viac k sebe potisnú telá, čím mi znemožnia útek bez boja. Na bar prakticky nevidím a jediné svetlo je zo sviečky hompálajúcej sa meter nad mojou hlavou.
„Čičinka, ale ani my sa nejdeme biť, my sme sa prišli pohrať..“
Zašepká mi pri uchu tá jeho zarastená tvár a jeho oči odrazu dostanú temný odlesk. Jeho vyznanie sprevádza rehot jeho kolegov. Aké originálne. Ich činy sa dali predvídať. Čo som však nečakala bol ten hrot meča, ktorý svižným a prudkým ťahom preletel cez báchor prostredného z nich. Pár kvapiek krvi mi minuli krčah s pivom. Tá rýchlosť seku a šikovný prienik len potvrdí, že to spáchala ruka skúseného zabijaka. Spokojne sa opriem o operadlo a odložím moje pivo na okenicu za chrbtom očakávajúc dopad bachratého na stôl. Tak sa i stane. Čepeľ tak rýchlo ako sa zjavila aj zmizne a jeho masívne telo so zadunením spadne na celý stôl. V medzere, ktorá vznikne medzi nimi zazriem ožiarenú siluetu. Ženskú. Nadšene sa uškrniem.
„To ona by skôr pretiahla vás chlapci!“
Zvolá mne dôverne známa slečna, keď dvoma ťahmi jednému pošteklí bradu mečom a druhému div že neoholí krk. Zmätený líder chaotický siaha po meči. A ja sa smejem. Bavím sa na jeho zelených očiach, ktoré nájdu jeho meč v mojej dlani.
„Verila by som jej… už sme čo koho spolu pretiahli.“
Pošlem mu letmú pusu a uštedrím mu ĺakťom úder do nosa. Jeho krv ohreje moje hánky. Hneď ako zakňučí ako šteňa prestáva byť pre mňa zaujímavý. Pohľad venujem spokojnej tvári mojej známej a venujem jej koketný úsmev. Úprimne povedané som na ňu čakala. Pokiaľ vylezie zo skrýše v tejto krčme. Už dlho sa mi niesli o jej aktivitách správy až do sídla Rádu.
„Čakala som ťa…“ Zašepká, keď dovolí tým dvom so strachom odísť. Ja šikovne odtisnem ich lídra na koniec lavice. Ten si utierajúc krv z tváre vstáva a nadávajúc sa šuchce za svojími kumpánmi. Znechutene si premeriam telo ich posledného a vstanem.
„Konečne vypadneme, čo ty na to?“
Podám starej známej pravicu. Tá ju spokojne prijíma a hlavou naznačí na východ.
„Ja som tu spokojná… ale očividne jediný voľný stôl už stáleho majiteľa má..“
Zazdá sa mi ako potiahne do seba pach jeho krvi. Podvihnem obočie a dúfam, že sa za tie roky s ňou neudialo niečo desivé. Potiahnem ju za bielu halenku a vykročím ku dverám berúc si dlačí kožuch.

Lenivo sledujem ako Nadya vrhá nože do vyschnutého stromu nadávajúc ako jej to nejde. Celá ona. Vie zabiť lukom bežiaceho dlaka na jeden zásah šípom a takto nerváči. To tá jej hyperaktivita po dedovi. Počas rozhovoru stihla svoju sadu nožov vyhádzať osemkrát. Dokopy však nič neprezradila ako správna zlodejka. To však neznamená, že nenaznačila. Zdá sa mi, že mala dočinenia s Rumunmi počas svojich potuliek svetom.
„Vrátila som sa!“ Zvolá, keď vrhne ďalší nôž. „Lebo som počula, že zbrojíš…“ Vrhne na mňa pohľad a ukáže na mňa prstom.
„Vrátila som sa, lebo sa nudím a s tebou som nudu nepoznala…“ Ledabolo vrhne nôž aj po mne. Vie, že ho chytím, roztavím za letu, alebo sa mu len uhnem. Uhnem sa. Nechce sa mi skladať ruky z hrudníka. Nôž preletí popri mojom uchu a s rachotom narazí o kamenný múr cez ulicu.
„Nudím ťa?“ Zvolá to rozkošné decko a roztiahne ruky do strán. Stále nenadobudla pokoj. Cítiť z nej nepokoj prenasledovaného predka a jej samotnej. Je len človek, ale dokonalý. Jej starký bol temný mág, čím sa do jej krvi primiešala silná prímes. Jej schopnosti a spomalené starnutie si všimne len skúsené oko, ktoré vie čo má sledovať.
„Bavíš ma.. Prišla som si po teba, lebo nemáš čo na robote a kradneš.“ Prehodím s úsmevom a vykročím k nej. „Ja viem, že ťa fascinuje utekať a zabíjať stráže.. viem že ťa baví ich loviť po vezení.. „ Položím jej ruky na ramená a vľúdne sa usmejem.
„Daj mi robotu a budem poslúchať…“ Z jej hlasu cítiť výčitky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?